reklama

Bielorusko a zahraničná politika. Ako ďalej?

Decembrové dni sa niesli v znamení Bieloruska. A návšteva lídra bieloruskej opozície Alexandra Milinkieviča v Bratislave nastavila zrkadlo nielen ústavným činiteľom, ale aj obsahu našej zahraničnej politiky (nielen) k tejto krajine.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Prečo by sme sa mali zaujímať o Bielorusko? Nemáme dosť vlastných problémov? Kto to vôbec je ten Milinkievič? Otázky, ktoré sa až príliš často opakovali medzi verejnosťou, ukazujú, že ešte stále spoločnosť zreje. A ešte asi bude treba nejaký čas, kým sa prestane zaujímať len o svoj dvor, ale aj o to, čo sa deje za plotom, či ešte ďalej. Možno niekedy nie je ani tak náš vlastný plot tak vysoký, že nedovidíme zaň, ale my, a naša odvaha tak nízka, nielen ponad neho nakuknúť, či snáď smelšie vykročiť zaň a zistiť, aká je realita. A realita, i jej vývoj, je však často daná aj tým, ako do nej vstupujeme. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pre Slovensko je realitou to, že je súčasťou Európskej únie, ktorá má pre svojich členov zabezpečiť slobodu, bezpečie a prosperitu, ale sa o ňu aj podeliť. Z tohto pohľadu je Bielorusko aj pre nás susednou krajinou. Iste je dôležité, akých susedov máme. Lukašenkov režim možno pre nás nepredstavuje priamu hrozbu. Je skôr pripomenutím našich vlastných čias neslobody, boja za demokraciu a ľudské práva. Je testom pre našu solidaritu a zodpovednosť.  

Ak v tomto teste zlyháme, nebude to len hanba, ale aj rana hodnotám, ku ktorým sa hlásime a ku ktorým sme zaviazaní, ale bude to najmä rana pre nádeje občanov Bieloruska. Boj za svoje práva si musia síce vyhrať sami, my však máme povinnosť im poskytnúť podporu a pomoc v demokratizačnom procese. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čo nám však ukázala nedávna návšteva držiteľa Sacharovovej ceny Alexandra Milinkieviča v kontexte našej zahraničnej politiky? Potvrdila fakt, že predseda vlády považuje stále zahraničnú politiku vo všeobecnosti za oblasť, ktorá mu neprináša dostatočnú mediálnu odozvu a tak si z nej vyberá len úzky okruh tém. To potvrdili aj jeho reakcie po decembrovom zasadnutí Európskej rady – najvyššieho orgánu EÚ, ktorý označil takmer za mrhanie jeho času. Ťažiskom tak pre neho bude naďalej ostávať domáca politika a zahraničná ostane výsostne selektívna a k vážnym a zodpovedným témam alibistická, skôr vyhýbavá a málo konštruktívna. Kým Milinkievič si myslí, že slovenská vláda si ešte hľadá svoju politiku k Bielorusku, jej predseda naznačil, aká je jeho (tretia) cesta ešte počas jeho opozičných čias. Nie je to tak dávno, čo hrdo viedol podnikateľskú delegáciu priamo do Bieloruska a nezabudol vtedy vystúpiť v bieloruskej televízii, v roku 2005 srdečne prijal pozvanie veľvyslanca Bieloruska na recepciu k štátnemu sviatku a minulý rok mu to oplatil prijatím už z úrovne predsedu vlády pred odchodom veľvyslanca do vlasti. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Je nielen smutné, že sa nikto z najvyšších ústavných činiteľov nestretol s predstaviteľom bieloruskej opozície bojujúcej za návrat demokracie k občanom Bieloruska, ale je to najmä v rozpore s oficiálne deklarovanou podporou demokratickým hodnotám i priamo Bielorusku. Je to tiež faktické prerušenie kontinuity zahraničnej politiky v tejto oblasti, nech už to pripíšeme na vrub čomukoľvek – od pracovných povinností až po protokolárne formality.  

Čestné body slovenskej exekutívy zachraňoval minister zahraničných vecí Kubiš. Bolo to aj renomé Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, ktorej generálnym tajomníkom donedávna bol, ktoré uchránil. Len slabšou náhradou za zaneprázdneného predsedu parlamentu boli dvaja predsedovia parlamentných výborov Zala a Nagy, pozitívne však možno hodnotiť následné odsúdenie prenasledovania bieloruskej opozície zo strany NR SR a výzvu na prepustenie politických väzňov. Lídri slovenských opozičných strán podľa očakávania potvrdili, že na ich tradičnom postoji a aktívnom prístupe sa nič nemení ani po voľbách. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Druhým vážnym bodom, ktorý sa potvrdil aj pri tejto návšteve, je, že slovenská zahraničná politika ostáva rozpačitá a nie úplne jednotná. Na vážnosti pridáva to, že táto nejednotnosť pretrváva práve v tých oblastiach, ktoré patria medzi oficiálne priority. V prípade západného Balkánu to je badať pri Srbsku, pri východnom vektore je to menej vokálna podpora Ukrajine a silnejšia orientácia na Rusko, či záhadný postoj premiéra k Bielorusku. 

A do tretice, návšteva opäť poukazuje na to, že hoci v programovom vyhlásení vláda tvrdí, že je mimovládny sektor dôležitý, bude s ním viesť dialóg a pokračovať v spolupráci, jej prístup k nemu je málo partnerský, málo komunikatívny až obmedzujúci. Z hľadiska praktického dosahu zahraničnej politiky Slovenska k Bielorusku bol práve mimovládnym sektor predĺženou a veľmi účinnou rukou práve bezprostredným kontaktom priamo s občianskou spoločnosťou. 

Čo teda prináša pohľad do bieloruského zrkadla pre zahraničnú politiku do budúcnosti? Možno ho hodnotiť ako užitočný nielen vo vzťahu k Bielorusku, ale aj vo všeobecnosti. V prvom rade bude nevyhnutné opäť nastoliť koherentnosť a jednohlasnosť v zahraničnej politike. K tomu však je treba osvojiť si priority zahraničnej politike a to nielen v deklaratívnej, ale aj praktickej rovine. Druhým predpokladom je, aby zahraničná politika neupadla hlboko do tieňa domácej politiky a napĺňania predvolebných sľubov. A ďalej, by malo prísť k obnoveniu dialógu a partnerstva s tretím sektorom a odbornou verejnosťou. Tá ako súčasť tzv. verejnej diplomacie, je zdrojom myšlienok i moderným doplnením profesionálnej zahraničnej služby všade tam, kde ju pravidlá, zvyklosti, politika, či konkrétny účel a zameranie limitujú.  

Naplnenie týchto predpokladov umožní lepšie využitie nástrojov, ktoré sú k dispozícii jednak z úrovne Európskej únie v rámci Európskej politiky susedstva, ale zlepší vyhliadky aj na vlastné iniciatívy a pridanú hodnotu, ktorú môže Slovensko ponúknuť. Intenzívnejšie kontakty na oficiálnej úrovni a čerpanie výhod zo strany Bieloruska musia však byť postavené na kondicionalite. To znamená rozširovanie spolupráce bude podmienené pokrokom v otázke ľudských práv, demokracie a právneho štátu, na nižších úrovniach a na neformálnej báze v mnohých oblastiach možno nadviazať na niekoľko dobrých a úspešných projektov. 

Alexander Milinkievič otvorene vyzval Slovensko, aby zvýšilo svoj vklad do podpory demokracie v Bielorusku a stalo sa jej veľvyslancom v Bruseli. Keďže otázky demokracie a ľudských práv nepatria medzi oblasti, kde kope každý sám za seba, je to veľká výzva pre našu solidaritu a oddanosť demokracii, ale aj skúška vôle a zodpovednosti slovenských ústavných činiteľov.  

Bielorusko v decembri nastavilo zrkadlo Slovensku a hneď potom aj Rusku i Európskej únii a jej energetickej politike. Bieloruský príbeh v kontexte zahraničnej politiky SR má však aj v tomto roku pokračovanie. A otáznikov nad ňou v svetle posledných udalostí, ako je napríklad návšteva premiéra na kubánskej recepcii, len pribúda.

Tomáš Siviček

Tomáš Siviček

Bloger 
  • Počet článkov:  10
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som doktorand Fakulty medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave. Zároveň sa zahraničnej politike (ešte stále) venujem aj pracovne. Zoznam autorových rubrík:  Medzinárodná politikaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu