Poľnohospodárstvo so svojím príspevkom k HDP a zamestnanosti pod 5% sa začína správať ako burina - začína ovíjať a dusiť iné odvetvia, ktoré sú perspektívnejšie. Podpora pre výskum a inovácie by priniesla dlhodobé prínosy v podobe rastu počtu pracovných miest, zvýšenia nárokov na kvalitu vzdelania a následne (snáď) zlepšovanie úrovne slovenského školstva. Cesta ako udržať konkurencieschopné poľnohospodárstvo leží práve v prepojení na programy výskumu, rozvoja a inovácií. Vďaka novým nápadom by sa tak otvorili nové perspektívy nielen pre pracovníkov v agrosektore, ale konečne aj vo výskume.
V rozpočtovom súboji však vyhrali opäť kombajny nad mozgami. Tie však prehrali aj pri schvaľovaní tzv. finančnej perspektívy 2007-2013 (hoci vtedy zavážili aj iné faktory).
Poľnohospodárstvu sa dobre darí nielen v európskych podmienkach, kde si zafixovalo svoje exkluzívne postavenie až do roku 2013 vďaka štedrej a protekcionárskej Spoločnej poľnohospodárskej politike (CAP), ale darí sa jej úspešne erodovať snahy o ďalšiu liberalizáciu medzinárodného obchodu aj v rámci WTO. Výsledkom je, že poľnohospodársky sektor má veľmi ďaleko od trhu, ceny sú ďaleko od optima a rozvojové krajiny ďaleko od šance aspoň na nejaký rozvoj.
Slovensko asi ťažko samé zavelí do útoku proti ochranárstvu a dotáciám, ale mohlo by aspoň pouvažovať nad novým britským návrhom reformy CAP. Má na to dobrú príležitosť napríklad už budúci utorok počas podujatia Národného konventu o EÚ. Návrh síce prichádza s riadnym predstihom, ale niet sa čo čudovať – Francúzsko, ktoré bude predsedať Rade EÚ v druhej polovici roka 2008, sa nepochybne postaví proti odvážnemu a progresívnemu návrhu. A iste nebude samo.
S prihliadnutím na to, ako dopadli rokovania o rozpočte, sa dá očakávať, že minimálne v prvej fáze diskusie sa Slovensko nepostaví za tento návrh. A ak, tak len veľmi platonicky, aby si nepohnevalo poľnohospodárskych lobistov.