V podstate nezáleží, ako dlho sa projekt pripravuje, koľko času, energie i peňazí sa do neho investuje, či aký veľký je, stačí pár nevydarených výrokov, či momentálna situácia na domácej scéne a na niekoľko mesiacov (i rokov) funguje v „úspornom“ režime.
A hoci by sa patrilo 15. výročie si pripomenúť aj inak, ako sa to podarilo premiérom SR a MR počas utorkovej tlačovej konferencie po summite, V4 svoju životaschopnosť už dokázala.
Napriek tomu, že vyšehradská spolupráca by mala podobať na dobre zohratý a a výkonný záprah, skôr pripomína parkúrové kone. A to najmä kvôli tomu, že až príliš často prekonáva rôzne prekážky, z ktorých väčšina sa viaže buď na konkrétnu osobu alebo na momentálny postoj niektorej krajiny.
Paradoxné je, že v čase, keď aj jeden zo skeptikov tejto spolupráce Václav Klaus prestal na V4 zazerať, naráža na inú prekážku. Nepochybne sa zoskupenie dostane aj cez ňu. Mrzieť môže, že stále nenapĺňa svoj potenciál naplno, ale stále sa pohybuje len na úrovni najmenšieho spoločného menovateľa.